Či v dnes zapneme RTVS, Markízu alebo JOJ-ku, všade vidíme imigrantov. S obrázkami z Budapešti sa stretávame každý deň. Narastajúce masy imigrantov sú pre niektorých poľutovania hodné. Naopak niektorý sa môžu cítiť v nebezpečí. Každopádne politický aktéri sa ocitli v slepej uličke.
BBC World News dnes opakovane vysielali záznam zo stretnutia rebelského maďarského premiéra Viktora Orbána sa stretol spredsedom Európskeho parlamentu Martinom Schultzom. Toho by sme mohli predstaviť ako klasického europolitika.
Orbán je dlhodobo pod paľbou európskych (západoeurópskych) lídrov, kvôli jeho politike k imigrantom. Maďari boli kritizovaný za zatvorenie budapeštianskej vlakovej stanice, ktorá je už niekoľko dní doslova obkľúčená imigrantmi. Dôvod?
Platná Európska legislatíva. Paradoxne hovoríme o legislatíve, ktorej lepšie uplatnenie od maďarskej strany pred niekoľkými dňami žiadala nemecká kancelárka Merkelová a jej rakúsky kolega Faymann.
Podľa tejto legislatívy, osoba, ktorá sa chce cestovať po Schengenskej zóne, musí byť držiteľom platného pasu a platného víza do štátu v rámci Schengenu. Uprímne sa však čudujem Orbánovi za jeho snahy keďže Schengen, ako správne poznamenal minister Lajčák, už prestal existovať. Zároveň je mi ho „ľúto“ – musí to byť veľmi nepríjemné keď stojíte medzi dvoma protirečiacimi si gigantmi EÚ. Toľko o Junckerovom „Diktátorovi“.
Vráťme sa teda k Schultzovi. Neviem či je to mnou alebo jeho nepríjemným a arogantným výrazom tváre ale vôbec som nepochopil čo sa snažil povedať. Highlightom jeho vystúpenia bolo keď tvrdil že kľúčom k riešeniu je „common European sense“ t.j. spoločný európsky um/vedomie. Už len fakt že táto fráza sa nedá dosť dobre preložiť svedčí o jej hodnote. Čo však je ten „common European sense“? Je ním snáď mentálna rozdielnosť členských štátov EÚ (tých z pred roku 2004 a tých prijatých po tom roku)? Je ním snáď ekonomická (ne)rovnosť týchto členských štátov? Alebo ním je demografia a relatívne monokultúrne spoločnosti zo strednej a východnej Európy v porovnaní s multikultúrnymi spoločnosťami Nemecka, Francúzska či Veľkej Británie? Keď si to zhrnieme a prirátame množstvo ďalších rozdielov zistíme, že v Európe „common sense“ (aspoň v tejto otázke) neexistuje.
Schultz v tej istej vete stihol pripomenúť, že „čo vidíme teraz je egoizmus“. Dovolím si však tvrdiť že egoizmom nemôže byť niečo na čom sa zhodujú milióny pospolitých Európanov nielen v krajinách V4 a na Pobaltí ale aj menšie skupiny vo východoeurópskych krajinách.
Naopak súhlasím s Schultzom v tom že skutočne Európa prežíva „kritické momenty“ a odpoveď k tomuto problému sa skrýva jedine v dohode všetkých členských štátov EÚ. Sú to však len prázdne slová keďže opak je realitou. Francúzsky prezident Hollande a nemecká kancelárka Merkelová sa dnes zhodli na „revolučnom“ návrhom. Kvótach.
Merkelová tvrdí že „bez kvót tento problém nevyriešime“. Nein Frau Merkel.
Vrátim sa k Orbánovi ktorý svojsky, no čiastočne správne konštatoval, že „toto nie je európsky ale nemecký problém“. Akokoľvek kontroverzne to znie, niečo na tom je. Fakt že temer každý imigrant, ktorého sa spýtali o vysnívanej krajine odpovie „Germany“ (prípadne „England“ alebo „France“). Toto len ukazuje že to v skutku nie je celoeurópsky problém.
Ako vraveli v BBC, Európska solidarita „is in question“. Je ľahké to hodiť na tie nesolidárne, egoistické, postkomunistické štáty. Využívame však len svoje práva a nepoddávame sa bruselskému diktátu. Je to niečo čo je na pomery EÚ relatívne nezvyčajné – to však neznamená že je to zlé. Ak pán Schultz teda chce kľúč k vyriešeniu problému, je potrebné uvedomiť si že aj v Európe sú rozdiely a solidárnosť s imigrantmi si vyžaduje aj pochopenie a rešpekt voči krajinám s iným názorom.