Politický alternatívec

Iný názov pre tento príspevok ma jednoducho nemôže napadnúť.

Včerajší deň (3. september) priniesol stretnutia Orbána s Schultzom, Merkelovej s Hollandom a tlačenicu na budapeštianskej stanici… okrem iného.

Jednou s hlavných udalostí bola tragédia v tureckom Bodrume. Stredozemné more tam vyvrhlo telíčko trojročného sýrskeho chlapčeka. Aylan, Kurd z Kobani, ktorý bol s rodinou na úteku od roku 2012, sa stal ďalšou obeťou prevádzačov. Svetové média špekulujú či je krv na rukách Kanady, ktorá odmietla rodine dať titul azylantov alebo na rukách EÚ, ktorá vraj nedostatočne pomáha imigrantom. Je to príbeh, ktorý obmäkčí aj tie najtvrdšie srdcia. Mnohí ho používajú ako dôkaz že pomoc imigrantom je nutná. Pravda, kto by mal srdce odmietnuť pomoc trojročnému neviniatku.

Pár stoviek kilometrov na sever je však situácia iná. V Medveďove nevidíme vyhladovaných chudákov, no bojaschopných mužov dožadujúcich sa čohosi na čo nemajú právo. Namiesto vďačnosti za hoci len dočasné ubytovanie, personál dostáva hrubosť. Na gréckom ostrove Kos dokonca odmietajú spolupracovať. V Macedónsku sme pred pár týždňami boli svedkami útokov na policajné barikády, či dokonca vyberavosti ohľadne humanitárnej pomoci. V Budapešti čo raz agresívnejšie protestujú kvôli zatvorenej vlakovej stanici a vlakom do Nemecka. Spomeňme však aj na francúzsky Calais.

Vážený, neviem ako vy ale ja vidím diametrálny rozdiel medzi chudákom Aylanom a imigrantmi ktorých vidíme po celej EÚ. Kto vie ako by skončil Aylan keby sa dostal do Grécka a neskôr ďalej do Európy. Kto vie v akom prostredí by vyrastal, a aké myslenie by prijal. Každopádne množstvo z jeho spoluputujúcich sa správa hrubo či konfliktne. Rozdiely v myslení a v kultúre sú zjavné a ľudia ako Miloš Hlaváček o tom vedia svoje.

Linky v tomto blogu vám snáď pomôžu vytvoriť si reálnejší obraz realitu a určite nimi nechcem pošpiniť Aylanovu pamiatku. Možno to sú texty písané so zámerom očierniť imigrantov – no možno práve toto je krutá realita. Práve preto si treba dať pozor aby nás médiá, cez tragické prípady ako chudák Aylan alebo 70 mŕtvych v dodávke, neoblbli a nedoviedli do klamlivého zdania že minca má len jednu stranu, ba čo je dôležitejšie, aby sme potom po tej minci nesiahli bez uváženia.